Pozvali ma do Moulin Rouge!


Keď cestujem za vystúpeniami nemám vždy čas (a niekedy ani energiu) poobzerať si mesto ako ozajstný turista. Väčšinou cestujem v deň show, čo znamená: Skoré vstávanie (pre mňa tá najťažšia vec na svete), cesta na letisko, čas na letisku, čas v lietadle, cesta z letiska, nula spánku, jedlo a lá ‘’čo-viem-zjesť-po-ceste’’, ubytovanie sa (v lepšom prípade v hoteli), cesta do venue (miesto kde je show), káva, skúška svetiel, skúška ozvučenia, nácvik, chystanie v backstage, vystúpenie, prosseco, meet & greet s hosťami, polnoc, cesta na letisko (v lepšom prípade do hotela), čas na letisku, čas v lietadle, cesta domov, dva dni dospávania doma.

A tak som si tentokrát povedala, že Paríž si užijem! Do mesta erotiky, do Mekky kabaretov sa predsa nechodí len na skok, však?

Keď sa moja kamoška, tanečnica z Moulin Rouge dozvedela, že prídem, pozvala ma na vystúpenie a ja som skoro odpadla. Viete koľko stoja lístky do tohto legendárneho divadla? Od 97€ do 500€!! Záleží od toho, v ktorý deň idete, kde sedíte, kedy začína show a či chcete mať aj večeru alebo si len užiť predstavenie….Ale veď to musí stáť za to! Vidieť to aspon raz na vlastné oči…

Moulin Rouge bol založený v roku 1881! Má nádhernú históriu, ktorú si môžete prečítať na ich oficiálnej stránke, nájdete tam aj fotky a videá, no jednoducho: Wau!

Nevedela som sa dočkať, kedy to konečne uvidím. Túžila som po tom odmalička, ešte z čias, keď som ani nechyrovala o tom, že raz by aj zo mňa mohla byť tanečnica.

Až konečne prišiel ten večer. Vyšli sme zo zastávky metra a tam! Hneď tam! Stál obrovský vysvietený mlyn, legendárny Moulin Rouge. Vošla som dnu, búšilo mi srdce a mala som chuť skákať a jačať, že: ''Som tu''!! Usadili nás hneď pri pódiu na balkónik, takže som videla tanečniciam priamo do tváre a dokonca do backstage.

Na velikánskom pódiu hrala kapela, publikum tvorili vačšinou starší ľudia (dúfam, že aj ja budem takto tráviť čas na dôchodku), na parkete tancovali páriky a vo vzduchu bola úžasná atmosféra. Celý priestor je velikánsky, sedenie je pri stoloch s červenými lampami, ktoré dokonalo dotváriali tento čarovný večer. Po chvíli sa na tanečný parket vysunulo pódium, zatiahla sa opona a ja už som sa nevedela dočkať ako o tom budem všetkým rozprávať.

Na pódiu sa vystriedalo veľmi veľa tanečníc a tanečníkov, mali jeden flitrovanejší kostým než druhý, ďalší vykamienkovaný do najmenších detailov a o tých s pierkami ani nehovorím. Jeden, druhý, tretí, stý... Dokonalosť! Až kým neprišli na rad zvieratá...

Nemám rada cirkusy, zoologické, ani hadov, ale týchto hadov mi bolo ľúto.

Pódium sa premenilo na bazén plný velikánskych hadov, ktoré sa snažili vyplaziť von. Tanečnica medzi nich skočila, potápala sa, sťahovala ich so sebou pod vodu a prišlo mi to hrôzostrašné. Tých, ktorým sa podarilo vyplaziť, vracali naspäť do bazéna, ľudia, ktorí boli najbližšie zhýkli a odsúvali sa. (Dať 500€ aby sa pol metra odo mňa snažil ''utiecť'' obrovský had, no ďakujem pekne). Až sa na koniec pódium naspäť zavrelo a čo sa stalo s hadmi? Neviem. Bola som nahnevaná, prekvapená a zhrozená, keď zrazu prišli na rad poníky a neskôr aj psík. Vážne?

Milý Moulin Rouge, verím tomu, že viete spraviť zaujímavú show aj bez použitia tvorov, ktorí nemôžu za seba rozprávať.

Zvyšok predstavenia som si už nedokázala užiť a druhý krát by som tam nešla. Odhliadnuc od použitia zvierat, ma ani celkový program neočaril. Na koniec ani sedenie tak blízko pódia nebolo plus. Vidieť do tváre tanečniciam, pre ktoré to je práca, ktoré zažívajú toto predstavenie niekoľko krát do dňa, 365 dní v roku a z ktorých sa nadšenie z tohto “dream jobu” vytratilo už asi dosť dávno môjmu zážitku nepridalo...Ale áno, kostými boli nádherné.

Ďakujem Sasha Freeman, za túto príležitosť a skúsenosť. Som veľmi rada, že som mala možnosť to zažiť a nabudúce skúsim iný kabaret. Veď v Paríži ich je dosť :)


This site was designed with the
.com
website builder. Create your website today.
Start Now